reklama

Inovácie v inakosti - (a)politický príspevok na zamyslenie

Inovácie a inakosť vychádzajú z rovnakého slova. Aj napriek tomu k nim máme častokrát až extrémne rozdielny vzťah, na základe ktorého často premýšľame a konáme bezhlavo. Zamyslime sa teda nad potrebou inovácie v inakosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zamyslenie nad inovatívnosťou

Veľa z nás si pri slove inovatívnosť predstaví ten najnovší namakaný telefón, najlepší fotoaparát či najrýchlejšie auto, ktoré možno dokonca aj lieta. Takisto, veľká väčšina z nás si pod pojmom inovatívny z prvej rany spomenie na Steva Jobsa a jemu podobných lídrov, predstavujúcich našich hrdinov, ktorí náš svet, vďaka ich genialite, posúvajú urputnou rýchlosťou vpred. Inými slovami by sa dalo povedať, že ku konceptu inovatívnosti máme skoro všetci veľmi pozitívny vzťah a častokrát ho nielen chválime, no zároveň aj oslavujeme a pripisujeme mu obrovskú dôležitosť pre ďalší vývoj nášho ľudstva. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zamyslenie nad inakosťou

Na druhej strane, akonáhle sa niekto vyjadrí voči niečomu alebo niekomu ako iný, iná, iné, veľa z nás sa zamračí a povie si, že s tými inými nechcú mať nič spoločné. Oni sem predsa nepatria a pokiaľ sa nebudú správať, obliekať, vyjadrovať, milovať a modliť tak ako my všetci, nikdy ich nebudeme akceptovať. V tomto prípade naše myšlienky a v neposlednom rade aj naše činy zachádzajú častokrát za hranice ľudskosti, bez toho, aby sme sa nad nimi kriticky zamysleli a nenechali sa ovládať našimi emóciami a zaužívanými myšlienkovými pochodmi. 

Sám som vyrastal v spoločnosti, kde napríklad rómovia či homosexuáli boli a sú odcudzovaní za to “kam a ako sa narodili”. Veď si len spomeňte na prvý vtip z vášho detsva, alebo prvý seriál, ktorý si pamätáte z televízie - určite aspoň niektorí z vás narazia na “vtipné spomienky” častokrát vychádzajúce zo zosmiešňovania tých najslabších - menšín. Ľudské bytosti sú až príliš pravidelne potrestané za ich inakosť - v niektorých prípadoch len slovne, v iných nanešťastie aj fyzicky. Pritom je každý jeden z nás iný a všetci patríme do svojej vlastnej menšiny, no častokrát skrývame svoje odlišnosti za masy a snažíme sa meniť svoje názory, správanie, formu obliekania, milovania a či modlenia, len aby sme zapadli do určitých spoločenských noriem a odsunuli našu individuálnu menšinu niekam nabok. 

Čo za tým všetkým stojí? A ako to napraviť? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ale riadi naše konformujúce správanie? Ja sa domnievam, že je to častokrát strach. Strach z toho, aby sme my nepatrili k skupinám tých - iných, z ktorých si všetci my robíme srandu a výsmech. Rozumiete tomu?! Kebyže teda my, tá väčšina zložená z “úplne rovnakých jednotlivcov” prestaneme osočovať a ubližovať tým iným, nemali by sme sa čoho obávať a konečne by sme všetci mohli byť samými sebou, keďže by sme iní boli všetci a stala by sa z nás tá povestná, menšinami oprávnene obávaná väčšina. 

Potreba inovácie v inakosti

Preto by som sa chcel vyjadriť k potrebe inovácie v inakosti, alebo lepšie povedané v tom, ako ju veľká väčšina ľudí vníma, aby sme si uvedomili, že inovácie, ktoré naše ľudstvo posúvajú vpred, vychádzajú z inakosti samotnej, pretože keby tomu tak nebolo, doteraz chodíme loviť divú zver s ostrými nástrojmi do lesa a ohrievame sa teplom z ohňa v jaskyniach. Ak by sa vnímanie inakosti z neznámeho dôvodu zastavilo až teraz v našej modernej dobe, najnovšie telefóny by boli predsa také isté ako tie predošlé, fotoaparáty za tisíce eur by fotili úplne rovnako oproti zastaralým modelom a nové autá by mali rovnaký výkon ako ich predchodcovia a kto vie, možno by sme sa stále vozili na kočoch poháňaných koňmi. 

Politický dodatok

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práve pre toto je pre mňa každý jeden radikálny politik a ich volič v našich moderných časoch len pokrytcom, pretože keby v skutočnosti verili ich ideálom a nápadom (a aj to je v našom globalizovanom svete otázne), vozili by sa len na Škodovkách, jedli by len slovenské oštiepky a bryndzu a v prípade núdze by nesiahali po liekoch zo zahraničia, no spoliehali by sa na bylinky našich starých materí. Nie, ja vás neodsudzujem a v podstate vás aj chápem, pretože vaše myslenie bolo a je formované veľmi rigídne a jednostranne bez toho, aby ste dostali šancu sa nad niečim reálne zamyslieť a konať na základe SVOJHO najlepšieho presvedčenia. Teraz vám však túto šancu dávam a zároveň sa pýtam, či si nemyslíte, že aj naše Slovensko si už konečne zaslúži INOvatívnu budúcnosť?! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverečná poznámka:

Ako povedal samotný W. Shakespeare, “Nič nie je samo o sebe ani dobré ani zlé. Záleží na tom, čo si o tom myslíme.“ Presne v takomto zmysle, pre potreby správneho porozumenia tohto príspevku je dôležité spomenúť, že si nemyslím, že všetko iné je automaticky dobré. Tento článok sa do debaty o tom, čo je dobré/zlé nezapája, pretože si uvedomujem, že tieto pojmy sú veľmi subjektívne a ovplyvňované nespočetným množstvom premenných. Z ich komplexnosti si sami častokrát nevieme utvoriť jeden konkrétny záver a preto sa radšej príklaňame k názorom väčšinových, či menšinových skupím bez toho, aby sme sa nad nimi skutočne zamysleli. Týmto príspevkom ani zďaleka nestojím o nastolenie anarchie, ale jednoducho apelujem na dôležitosť schopnosti logicky uvažovať a vedieť sa rozhodovať samostatne a nie pod nátlakom skupín, či prísľubom zjednodušenia rozhodovacieho procesu.

Jakub Ťaptík

Jakub Ťaptík

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slovák, momentálne študujúci a žijúci v zahraničí so srdcom doma. Vždy usmiaty optimista a milovník kvalitného divadla. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu